Freud, Montessori, odplienkovanie a nočník

Je obyčajný nočník ozaj tak dôležitý, aby sa ním zaoberali velikáni psychológie alebo predškolskej pedagogiky?

Každé dieťatko je iné, každé dieťatko sa vyvíja svojím vlastným tempom. Preto aj prechod z plienok na nočník môže niekomu trvať dlhšie, niekto to zvládne za pár dní.

Pre dieťatko je prechod na nočník ďalší dôležitý mílnik vo svojom vývine, ktoré dosiahlo.

Veľmi záleží na rodičovi, na jeho komunikácii s dieťaťom, aby na dieťatko zbytočne rodič nevyvíjal neprimeraný tlak, hlavne keď dieťatko ešte nie je na nočník pripravené.

Nesprávne zvolené slová, neprimeraný tlak môžu v tomto prípade vyvolať oddialenie schopnosti chodiť na nočník, dokonca môžu vyvolať úplne odmietanie nočníka, zbytočné pocity hanby, zlyhania a pocit sklamania rodiča.

Pamätajme si, že všetko má svoj čas a aj vaše dieťatko, tak ako sme sa to naučili my všetci, sa raz odplienkuje a bude používať nočník, či toaletu.

Vaše dieťatko je jedinečné a preto ho ani v tomto období neporovnávajte s inými deťmi, ale radšej mu povzbudzujúci slovami pomôžte prejsť cez toto obdobie.

A či to bude o mesiac skôr alebo neskôr je v konečnom dôsledku úplne jedno.

Ako teda dieťatku pomôcť s prechodom na nočník?

"Pomôž mi, aby som to dokázal sám" - tu sú rady podľa zásad Montessori:

• 1. Pri prebaľovaní nepoužívajte negatívne výrazy ako "Fuj to ale smrdí" ale radšej povedzte "Máš plnú plienku, poďme ju vymeniť".
• 2. Ak dieťatko už stabilne stojí, môžete mu vymeniť plienkové nohavičky v stoji, alebo na záchode.
• 3. Zapojte dieťatko do prebaľovania a poproste ho, aby sa pokúsilo stiahnuť nohavice samo.
• 4. Približne od 1 roku mu ponúknite možnosť sadnúť si na nočník, aj keď len na pár sekúnd. Netlačte na neho, ak nechce, alebo aby na nočníku vydržalo dlhšie. Dieťatko sa s nočníkom zatiaľ iba zoznamuje a zisťuje, čo vlastne od neho chcete.
• 5. Ak sa dieťatko s nočníkom už zoznámi a vydrží na ňom dlhšie, skúste začať používať vetu ako napríklad "Je čas ísť na nočník" vždy napr. hneď ráno po prebudení, po poobeňajšom spánku, po jedle, pri prebaľovaní a dajte bábätko na nočník.
• 6. Ak dieťatko odmieta ísť na nočník dajte mu na výber z dvoch alternatív. Napr. “Chceš ísť na nočník teraz, alebo najprv upraceme hračky a pôjdeš potom?"
• 7. Nepoužívajte žiadne tresty, odmeny, ani žiadne prehnané pochvaly. Všetko toto môže na dieťa vyvíjať zbytočný tlak.
• 8. Na trhu existujú nočníky, ktoré vám s prechodom od plienok na nočník pomôžu. Keď sa dieťatko do nočníka vyciká, spustí sa melódia, ktorá má povzbudiť dieťatko k tomu, aby sa do nočníka vycikalo aj druhýkrát.
• 9. Týmto sa odplienkovanie a prechod na nočník pre dieťatko stáva vlastne hrou, na ktorú sa dieťatko teší.

Sigmund Freud povedal Marii Montessori: "Keby mal každý tvoje školy, nepotreboval by ma!"

Freud vedel, že sloboda je pre ranné detstvo rozhodujúca. Freud vyvinul teóriu psychológie založenú na koncepte, že ranné detstvo určilo vaše psychologické silné a slabé stránky po zvyšok vášho života. Pri pohľade na análne štádium veril, že dospelí, ktorí vykazovali úzkosť a/alebo strnulé správanie, boli výsledkom toho, že sa cítili pod tlakom, aby začali trénovať chodenie na nočník, kým sa vôbec cítili už pripravení na túto zmenu.

Montessori vedela, že ctiť si vnútorného učiteľa dieťaťa je nanajvýš dôležité. Vedela, že dieťa má svoj vlastný vnútorný časový plán rozvoja, ktorý je najlepšie podporovať v prostredí, ktoré poskytuje nástroje, ale nepredpisuje konečný termín na jeho uskutočnenie.

Preto Freud aj Montessori mali dôvody veriť, že deti budú prosperovať vo svojom emocionálnom a intelektuálnom živote, ak im budeme dôverovať, že začnú a dokončia proces, keď budú pripravené.

A ako môžeme my uľahčiť tento proces?

V ponuke je množstvo nočníkov, ktoré pomôžu urobiť chodenie na nočník zábavnejšie. Nemusí sa jednať iba o nočník v tvare zvieratka, ale môže potešiť aj zvuk hudby po vycikaní, jeho viacúčelovosť napr. ako schodík, alebo v neposlednom rade aj zmenšenina skutočnej toalety so zvukmi splachovania, kde dieťa nemusí mať pocit odlišnosti oproti dospelým.

Ale rozhodujúcim vždy ostane prístup rodičov k tomuto dôležitému kroku dieťaťa a ich citlivosť a pochopenie pri jeho zvládaní.